Príbeh otvorenia hranice vo Velkých Slemenciach sa začína v roku 1945, ked sovietská moc a jej prívrženci svojvoľne si umiestnili hranicu tak, aby rozdelili doteraz velmi prepjene žijúce časti dediny. Zo začiatku obyvatelia dediny si mohli íst na návštevy, ale neskôršie sa toto zmenilo, a vidiac výsledok len v duchu verili, že sa budú môct tak návštevovat ako kedysi, bez väcších problémov.
Bohužial každý na vlastnej koži si skúsil, že v dobe slobody a mieru nie všetko slobodno a nie je všetko mierové, a náš najlepší brat nie je náš najlepší. Počas výstavby socializmu dve susedné časti boli od seba hermeticky uzatvorené. Kým na slovenskej strane sa život dostal do nejakých kolají, a tu žijúci sa zmierili s nezmeniteľnou skutočnosťou, dovtedy na druhej strane hranice začali sústavné odbúranie dediny. Po zákaze výstavby to tak vyzeralo, že dedina úplne vymrie. Starší ludia zomreli a mladí sa odstahovali. O nejakom spojení medzi dedinami nebolo možné hovorit, komunistické strany nato nemysleli a tým ani o tom nediskutovali.
Zmenu priniesla "prestavba". Velký Sovietský zväz rozpadol na menšie časti, a aj Slovensko sa oddelilo od Čiech. Na základe týchto zmien čoraz častejšie spomínali možné otvorenie hranice v niejakej podobe. Prvé príznaky zmien boli v rokoch 1995-97. Vtedy v susednej dedine, v Ruskej, otvorili na hranici jestvujúce brány počas cirkevných sviatkov, a tak umožnili stretnutie obyvateľom dávno rozdelených dedín. Po dvoch rokov tieto stretnutia boli zrušené.
Zase prišlo obdobie, keď otvorenie hranice bolo len božským želaním. Popritom však čoraz častejšie objavovali v domácej a zhraničnej tlači články o nevídanej situácií rozdelených dedín. Po úspešnom spojený Berlína tieto hlasi sa tak zosilnili, že výsledkom bola prvá demonštračná akcia 15. apríla 2000 na hranici. Toto bolo impulzom na začiatok zmien, a vtedy prebehla tu premiéra knihy madďarského autora Miklósa Zeleiho "A kettézárt falu" (Napoly uzavretá dedina)
Poslanci s podporou obyvateľov dedín Malých a Veľkých Slemenec poslali spoločnú petíciu na ministerstvo vnútra slovenska a ukrjiny vo veci hraničného priechodu medzi dvoma dedinami.
Postavenie pamätníka " Remény kapui" Brány Nádeje. Je to napoly rozdelená sikulská brána čo simbolizuje rozdelenie dedín.
Návšteva Sándora A. Nagya, predsedu Centra Americko - Maďarských kongresných stykov (CAMKS) v našej dedine a v Malých Slemenciach.
Audiencia vo Washingtone, na základe pozvania CAMKS. Vtedy starosta Lajosa Tótha mal prejav v americkom kongrese
Obojstranné dedinské stretnutie o návšteve v kongrese.
Rokovanie slovensko - ukrajinského miešaného výboru v Michalovciach
- navrhli hraničný priechod, ktorý by bol bezplatný a nepretžite otvorený.
Návšteva Pála Csákyho, podpredsedy vlády SR pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny, v našej dedine
- rokovanie o otvorení a prevádzke hranice.
Ukrajiskí pohraniční vojaci prerezali ostnaté drôty.
Začiatok prác budovanie objektor hraničného prechodu na ukrajinskej starne.
Dátum ukončenia prác na ukrajinskej strane.
Brusszel – Európsky Parlamentný výbor zahraničných vecí, rozprava o prechodností vonkajších hraníc, a pohraničný styk.
Ukončenie výstavby hraničného priechodu.
Tóth Lajos starosta Veľkých Slemenec a Illár József starosta Malých Slemenec v maďarskom parlemante preberú cenu za "Menšiny" ("A kissebségekért").
10:00 slávnostné otvorenia hraničného priechodu.
Pocity, skúsenosti a názory po otvorení hranice, rozhovor s Lajosom Tóthom starostom Veľkých Slemenec a reportáž z Malých Slemenec po otvorení hranice
Premiéra knihy Miklósa Zeleiho "342-es határkő" (342 hraničný medzník)
10 rokov otvorenej hranice
